Za najobľúbenejší desiatový šalát vďačíme cukrárovi

27. 08 2016 07:30 | KOŠICE, ŽILINA/zg
Máte aj vy denne chuť na tresku?
Máte aj vy denne chuť na tresku? Foto: koláž TV Markíza/Ryba Košice, Ryba Žilina
Plagát, ktorý pozná určite každý Slovák i Čech.
Treska v stroji.
Treskoslovensko.

Je to akýsi socialistický fastfood. Až na to, že na rozdiel od hamburgerov prospieva zdraviu.

Slovenský vynález, bez ktorého by sme si nevedeli predstaviť stavy po ťažkej noci alebo aspoň raz do mesiaca raňajky alebo desiatu. Typickou kombináciou z čias socializmu je 10 dkg tresky a dva rožky. Jedávali ju robotníci, študenti, ale aj papaláši.

Treska s zo zemiakmi a šalátom.
Foto: Jacek Chabraszewski/shutterstock.com
 

Podľa Spotrebiteľského panelu GfK je to najkupovanejší desiatový šalát na Slovensku. Len za posledných 12 mesiacov si tresku kúpilo 8 z 10 domácností. Tresku domácnosti nakupujú v priemere 12-krát do roka a na jeden nákup kúpia asi 26 dkg.

Druhé miesto patrí parížskemu šalátu, ktorý si kúpila viac ako polovica domácností. Kupuje sa síce menej často ako treska, avšak na pri jednom nákupe si domácnosti kúpia až 33 dkg tohto šalátu.

V poradí tretím je rybací šalát, ktorý si kúpilo 40 percent domácností a to približne päťkrát za rok. Pri jednom nákupe v priemere 25 dkg tohto šalátu.

Vlašský šalát - ilustračná snímka
Foto: Internet
 

Posledným z najobľúbenejších šalátov je vlašský, ktorý sme si kúpili v priemere raz za tri mesiace. V jednom nákupe 35 percent domácností si kúpilo 32 dkg šalátu.

Pozrite si reportáž o vlašskom šaláte, ktorú pred časom pripravil Marek Gudiak.

 

Ako vlastne vznikla treska v majonéze?

A čo dneska? Predsa treska! Tresku v majonéze u nás pozná každý. Je to slovenský fenomén. Už niekoľko generácií. Produkt, na ktorý by sme mali byť právom hrdí. Málokto však pozná pravú históriu a podstatu tresky v majonéze. Oslovili sme dva najväčšie podniky - Ryba Košice a Ryba Žilina, ktoré túto pochúťku vyrábajú.

Treska je národná ryba Portugalska, ale šalát s majonézou je pre nich neznámy pojem. No Slovensko vďačí za jeho vznik bratislavskému kuchárovi a cukrárovi Júliusovi Boškovi, ktorý bol v čase vzniku šéf bratislavskej ryby a predtým pracoval vo vychýrenom hoteli. Vtedy mala ešte prívlastok treska v remuláde.

Ukážka spracovania rýb v závode Ryba Žilina (60 roky).
Foto: Ryba Žilina
 

Dnes už neexistujúci podnik Ryba vznikol v roku 1943 v Bratislave. O tri roky neskôr Ryba otvorila nový závod v Košiciach a v nasledujúcich dvoch rokoch jej dva závody tvorili až 70 percent celkovej produkcie na Slovensku.

Dovoz rýb v tých časoch podliehal prísnym, centrálne riadeným kvótam. Prídel na jedného obyvateľa bol v 50. rokoch určený iba na 28 g.

Dôležitou informáciou je, že v minulom režime bola ryba, kvôli devízovým rozdielom, pre väčšinu slovenského národa cenovo nedostupná.

Čo jeme v treske s majonézou?

Zmiešať rybu s majonézou a zeleninou bola jediná cesta ako dostať aspoň kúsok ryby na každý stôl. Podľa najstarších dochovaných podnikových noriem z roku 1958 vieme, že podiel ryby v majonéze so zeleninou bol vtedy 50 percent. Nie je pravda, čo tvrdia neprajníci, že je to šalát z rôznych zbytkových častí ryby.

Do tresky sa dáva filé z treskovitých rýb - svalovina ktorá patrí medzi najkvalitnejšie. Ryba sa tepelne spracováva, následne sa mäso „rozkutruje" a premieša s jemne sekanou zeleninou a majonézou.

Kontrolovanie kvality tresky v majonéze v podnikovom laboratóriu.
Foto: Ryba Košice
 

Prvá zmienka o Treske v remuláde je z roku 1953, o rok neskôr sa začala skúšobná výroba s plánom 65 ton na rok. Plán bol však ešte v tom istom roku prekročený takmer dvojnásobne.

Treska si svojou lahodnou sladkokyslou chuťou rýchlo našla svojich priaznivcov a v súčasnosti je jej spotreba mnohonásobne vyššia. Výroba tresky je veľmi náročná a tradičných výrobcov tresky je už málo, na Slovensku sú najväčšie výrobné závody v Žiline a Košiciach.

Treska - liek na opicu

Keď sa opýtate rodičov alebo starých rodičov, okrem sódy bikarbóny je treska ten najlepší liek po ťažkej noci. Treska je ideálna na „stabilizáciu" rozbitého žalúdku a jeho zasýtenie. Sladkokyslá chuť neutralizuje odvodňovanie organizmu. Treska sa spája aj s pivom v pesničke od Taktikov.


10 dkg tresky a dva rožky - socialistický fastfood

Za socializmu „treska s rožkom" doslova znárodnela. Zaujímavosťou je, že treska bola doménou vždy len Slovákov a v Čechách neprerazila. Dostala sa len po Ostravu, kde pracovalo veľa baníkov zo Slovenska.

Treska a dva rožky sú doteraz synonymom raňajok či skvelej desiatej pracujúcej triedy počas socializmu. Milovali ju aj vysokoškoláci. V 90. rokoch Slovensko zaplavil západný fastfood, čím sa „socialistické" výrobky dostali do nemilosti. Ale iba dočasne.

Vďaka rôznym kampaniam sa treska vrátila medzi obľúbené jedlá, čo ukazuje aj najnovší spotrebiteľský barometer agentúry GfK.

Po prirodzenom, postupnom rozmrazení prechádza mäso procesom varenia. Uvarené mäso, marinovaná zelenina sa postupne zmiešajú s majonézou, ktorú si firma na severe Slovenska vyrába sama primárne z kvalitného repkového oleja a vaječných žĺtkov.

Je to akýsi "socialistický fastfood". Až na to, že na rozdiel od hamburgerov je to slovenský unikát, ktorý prospieva zdraviu.

Treska a rožok. Viete si predstaviť, že by neexistovali?
Foto: Ryba Žilina
 

Spojenie repkového oleja a mäsa z tresky je výdatným zdrojom práve týchto esenciálnych mastných kyselín, ktoré pozitívne ovplyvňujú predovšetkým kardiovaskulárny systém.

Zvyšok ich majonézy tvoria okrem soli a octu na dochutenie aj bezlepkový, zemiakový škrob. A je dobrá správa pre celiatikov.

Po kontrole kvality sa treska napĺňa do obalov rôznych veľkostí. Tento unikátny proces výroby jednej šarže tresky v majonéze trvá dva dni. V žilinskom vyrobí dokopy mesačne viac ako 250 ton tresky v majonéze. V košickom závode je mesačná produkcia o čosi nižšia, pohybuje sa na úrovni 140 - 150 ton.

Takto sa vyrába slovenský unikát

Po rozdelení štátneho podniku Ryba začiatkom 90-tych rokov sa pod tlakom prichádzajúcich zahraničných obchodných reťazcov receptúry jednotlivých závodov (v Bratislave, Žiline a Košiciach) postupne zmenili.

Podľa informácií zo žilinského závodu, treska k nim prichádza najskôr v zamrznutých blokoch celých filetov mäsa. Vyrába sa z mäsa aljašskej tresky, ktorá sa loví v lokalite medzi Severnou Áziou a Amerikou.

Výstava výrobkov z roku 1966. V popredí treska.
Foto: Ryba Žilina
 

Košický závod okrem tresky aljašskej používa na výrobu obľúbeného šalátu aj kvalitnejšiu tresku škvrnitú, ktorá sa loví v severovýchodom Atlantiku.

Košický závod zaviedol do nášho slovníka slovíčko Treskoslovensko, ktoré má pripomenúť ľuďom našu aj treskovú históriu. Ten žilinský zas u nás udomácnil pojem Treska slovenská.

Informácie sme čerpali z wikipedia.sk a poskytli nám ich aj najväčší výrobcovia tresky na Slovensku - Ryba Košice a Ryba Žilina.

Ak máte zaujímavé tipy na retro články, kontaktujte autorku galisova.zuzana@markiza.sk